Zuzana Kronerová: Hana má šťastný koniec príbehu

Zuzana Kronerová je na veľkom plátne ako doma. Jej filmografiu tvorí množstvo postáv, v ktorých vždy presvedčivo stvárni akýkoľvek charakter. No nechýba ani v žiadnom z filmov úspešného českého režiséra Bohdana Slámu. Divoké včely, Štěstí, Venkovský učiteľ, Štyri slnká a najnovšie Baba z ľadu. V poslednom z nich ako ovdovená Hana nabrala odvahu a v šesťdesiatke sa rozhodla začať žiť svoj život podľa vlastných predstáv.

Čo bolo hlavným dôvodom pre Hanu, že našla odvahu na zmenu a rozhodla sa ísť vlastnou cestou?

– Hana mala šťastie, že stretla otužilca Broňa, človeka vnútorne slobodného a nezviazaného konvenciami. Sama by sa, podľa mňa, neodvážila vymaniť zo svojho stereotypu babičky a matky obetavo slúžiacej svojej rodine. Takže spočiatku odvážna vôbec nebola, len cítila, že vzťahy so synmi a v ich rodinách nie sú v poriadku, čo sa najviac odrážalo na vnúčikovi Ivankovi. Bolo to dieťa týrané nezáujmom svojich rodičov. A Broňo sa stal pre Ivanka mužským vzorom, čo bolo ďalším dôvodom zblíženia Hany s Broňom.

Hana berie všetky udalosti, ktoré zmena jej správania prináša, veľmi stoicky a vyrovnane. Kde sa v nej berie taký pokoj a rovnováha? 

– Pokoj a rovnováhu jej prináša vedomie, že sa veci dostávajú do správnych koľají, najviac to zasa vidno na malom Ivankovi. Hana konečne začína vidieť seba i svojich synov kriticky, uvedomuje si, čo všetko robila zle. Ako submisívna manželka nezabránila, aby jej synovia neopakovali model správania svojho otca. To, že sú synovia z jej nového správania, ale najmä z výberu partnera v šoku, ju dokonca niekedy pobaví. Silu jej dáva znova vnúčik Ivanko, lebo sa z neho stáva šťastné dieťa. Aj preto, že ona sa stala správnou babičkou.

Malý Ivanko je dôležitou postavou filmu. Svojím spôsobom stmeľuje všetkých zúčastnených. Dokážu byť deti katalyzátorom nefungujúcich vzťahov, ako sme to mohli vidieť vo filme?

– Áno, môžu, pokiaľ ich my, dospelí nezničíme. Ak má dieťa šťastie, že má správny vzor v podobe rodiča alebo učiteľa, ktorý ho vedie životom s láskou a k láske k poznaniu, a ešte mu vštepí aj morálne hodnoty. A to môže zasa len osobným príkladom.

Režisér Bohdan Sláma v jednom z rozhovorov hovorí, že Baba z ľadu je vlastne o šťastí, čo je napokon aj jeden z hlavných motívov v jeho tvorbe. Vnímate to podobne?

– Súhlasím s týmto tvrdením. Bohdanovi hrdinovia sa trápia, usilujú, sú niekedy trápni až smiešni práve úprimnou snahou dosiahnuť šťastie, nájsť lásku, byť prijatí svojím okolím. Zažívajú pritom často dramatické peripetie aj tragické udalosti. A my sa pri tom smejeme – nie z nich, ale spolu s nimi. Tento uhol pohľadu mi je blízky a preto sú Slámove scenáre pre mňa príťažlivé.

Sláma má zároveň schopnosť hovoriť o vážnych veciach s humorom. Dokáže vniesť absurditu aj tam, kde by ju divák najmenej čakal, a situáciu tak odľahčí. Je aj tento humor pre vás dôvodom vracať sa do jeho filmov?

– Áno, na Bohdanových scenároch sa mi páči presne toto. Že sa v nich humor objaví nečakane, zdanlivo v nevhodnej alebo vážnej situácii. Ale veď to je práve ono! Aj v živote niekedy zažívame situácie, že v zúfalstve nám neostáva iné, len sa smiať.

Baba z ľadu je už vaša piata spoločná práca. V čom ste si ako režisér a herečka najviac porozumeli?

– Máme s Bohdanom podobný uhol pohľadu, sme biofili. Tak ako on, mám rada život a mám rada ľudí. Môj otec rád citoval z ľudovej rozprávky: „Mamo, človečina smrdí…“ Bohdanove filmy voňajú človečinou, preto ich mám rada a rada v nich hrám.

Dotváral postavu aj podľa vašich skúseností alebo bol scenár napísaný presne a postupovali ste podľa neho?

– Bohdan často dotvára scenár a pri písaní ďalších verzií sa inšpiruje realitou. Veľa sme o hlavnej hrdinke aj o ostatných postavách diskutovali. Niekoľkými nápadmi som ho inšpirovala. Napríklad tajnou grimasou – zavretým okom. A v strižni niektoré časti scén vypadli, čím sa príbeh zhustil a zdynamizoval. Náš strihač Jan Daňhel je geniálny.

V čom vám bola postava Hany osobne blízka natoľko, že ste sa s ňou mohli naplno stotožniť?

– S touto postavou mám spoločný vek i východiskovú životnú situáciu. Som tiež matkou dvoch dospelých detí. A i keď je Hana vdovou, tieň manželovej autority je v jej živote stále prítomný. Hana žije svoj život alebo skôr život svojich detí, svojej rodiny podľa pravidiel, ktoré jej nalinajkoval nebohý manžel. Postupne začíname odkrývať, že ju nepovažoval za rovnocennú partnerku, iba za slúžku a občas príležitostnú milenku, keď práve neboli na dosah iné kandidátky. Postava Hany mi je blízka, pretože sa borí s množstvom problémov. Čo viac si môže herec či herečka priať?

V čom tkvie jej šťastie?

– Hana sa postupne dostane do harmónie sama so sebou, začne žiť svoj život naplno a je úplne jedno, či vo dvojici alebo sama. V tom vidím šťastný koniec jej príbehu. Lebo svojím oslobodením pomohla ozdraviť aj vzťahy príslušníkov svojej rodiny.

Názov filmu Baba z ľadu sa dá interpretovať metaforicky aj tak, že ide o silnú, nezlomnú ženu. Bola Hana taká?

– Skôr sa mi vidí lepšie prirovnanie, že je akoby zakliata v ľadovom pancieri. Pocity nespokojnosti alebo nenaplnenia si nepripúšťa ani sama pred sebou, je pasívna. Robí všetko tak, ako sa to má, ako sa to patrí. Nežije, len živorí a slúži. Veď ani k vnúčikovi si nevie nájsť ten správny vzťah a spôsob komunikácie. Paradoxne ju oslobodí práve ľadová voda.

Vďaka filmu ste si po prvýkrát vyskúšali otužovanie. Trvalo vám dlho odhodlať sa a ako vás táto – filmová i životná – skúsenosť zmenila?

– Áno, je pravda, že spočiatku som bola zhrozená a razantne som sa tomuto nápadu bránila. Paradoxom je, že dnes som Bohdanovi a nášmu filmu vďačná, že sa mi otvoril úplne nový rozmer života. Keby som sa o ozdravných účinkoch zimného plávania dozvedela skôr, mohla som svoje deti uchrániť pred chorobami a alergiami, keď boli ešte malé. Ale ako vášnivá propagátorka otužovania som ich inšpirovala, takže to vraj skúsia aj ony.

Ako budete tráviť leto? Bude pracovné alebo oddychové?

– Leto budem mať len trošku pracovné. Navštívim filmové festivaly v Košiciach, Karlových Varoch i Uherskom Hradišti a zahrám si aj nové predstavenie Manželstvo v kocke od autora a režiséra Luboša Baláka, dokonca pod holým nebom. Ale najviac sa teším na plávanie v Liptovskej Mare. Dúfam, že voda bude aspoň trochu studená!

Aj filmy v Bažant Kinematografe sa premietajú priamo pod holým nebom. Aký máte k takýmto premietaniam vzťah?

– Milujem letné kiná pod holým nebom! A teraz si uvedomujem, že som to naposledy zažila v minulom tisícročí. Bolo to letné kino Hviezda a ja som mala asi sedemnásť. Želám všetkým divákom letného Bažant Kinematografu krásne počasie a ešte krajšie filmové zážitky!

So Zuzanou Kronerovou sa zhovárala Simona Nôtová.